Jana Beňová (1974) žije v Bratislave. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Vydala tri básnické zbierky: Svetloplachý (1993), Lonochod a Nehota (1997). V roku 2000 jej v edícii Odpad vydavateľstva Park vyšiel Parker (Ľúbostný román), o tri roky neskôr zbierka Dvanásť poviedok a Ján Med (2003). Od roku 2002 pracuje v denníku SME ako Jana Parkrová. Jej najnovší román Plán odprevádzania (Café Hyena) z roku 2008 je nominovaný na cenu Anasoft litera za najlepšiu prózu.

Sociológ, publicista, prozaik, zakladateľ a prvý prezident Inštitútu pre verejné otázky, spoluzakladateľ VPN, politik, diplomat. Narodil sa 7.10.1944 v Bratislave. V roku 1981 získal titul PhDr. a v roku 1992 habilitoval za docenta sociológie. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V rokoch 1990 - 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva. Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko a zapojil sa do pretrvávajúceho zápasu o demokratický charakter nového štátu. V rokoch 1999-2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO. Toto poslanie úspešne naplnil a po ratifikácii členstva Slovenska v NATO v americkom Kongrese sa v júni 2003 vrátil do vlasti. V roku 2004 vydal knihu Odklínanie; v rokoch 2004-2009 bol spoluautorom a spolueditorom Súhrnných správ o Slovensku.

Karol Chmel je len zdanlivo málo komunikatívny či uzavretý básnik. V jeho veršoch sa objavujú aj chvíle náhleho zjavenia, pochopenia – napriek tomu by sa ťažko dali nazvať poéziou jedinej neochvejnej istoty. Naopak, v jeho básňach je prítomná irónia a odstup. Typická pre Chmelovu tvorbu je intertextualita.

Kostýmový výtvarník Prof. Milan Čorba sa narodil v roku 1940 v Bratislave. Absolvoval Univerzitu Komenského (Filozofická fakulta). Špecializuje sa predovšetkým na činohru, ale spolupracuje aj s domácou a zahraničnou operou a baletom. Je tiež autorom kostýmov pre film a televíziu, tvorí aj ako scénograf. Pracoval v Československej televízii, ako šéf výpravy, scénograf a výtvarník kostýmov Divadla na korze v Bratislave, v Slovenskom národnom divadle, spolupracoval s filmovými štúdiami na Kolibe a Barrandove. Milan Čorba vytvoril kostýmy pre 120 filmov (napr. Obsluhoval jsem anglického krále, Sokoliar Tomáš, Orbis Pictus, Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník).

Prof. Ing. Milan Dado PhD. sa narodil 7. marca 1951 v Krupine. Skončil Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline a ostal na nej pracovať. V roku 1990 sa stal prorektorom, potom rektorom a prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie. Absolvoval niekoľko dlhodobých pracovných a študijných pobytov v zahraničí. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a techniky a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Je členom viacerých výborov v Bruseli. Hovorí po rusky, nemecky a anglicky. V súčasnosti je dekanom Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity.

Dragan Velikić sa narodil v roku 1953 v Belehrade a patrí medzi najznámejších súčasných predstaviteľov srbskej literatúry. Pracoval v Rádiu B´92, neskôr v denníku, články publikoval aj v nemeckej tlači. Je známym esejistom a od roku 2005 veľvyslancom Srbska vo Viedni. Viaceré jeho romány boli preložené do svetových jazykov (Via Paula, Danteho námestie, Dossier Domaszewski, Ruské okno).

Keith A. Eddins - od augusta 2008 chargé d´affaires veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave. Jeho prvou misiou v štátnych službách bola práca na americkej ambasáde v Santo Domingo. Odvtedy pôsobil či už na americkej pôde, alebo v zahraničí ako diplomat. Spolupracoval s NATO v Bruseli, či pôsobil ako veľvyslanec v Moskve a v Prahe. Zaoberá sa hlavne európskou politikou a bezpečnostnými otázkami a špecializuje sa na medzinárodné vzťahy a verejnú politiku. Popri svojich pracovných aktivitách strávil rok štúdiom ruštiny, rok učením sa češtiny a rok objavoval slovenčinu. Hovorí tiež po španielsky a po francúzsky.

na žlf 2009 v utorok 6.10.

"V procese dozrievania si uvedomujeme, že mnohé naše skúsenosti časom prichádzajú o kontext, v ktorom sa udiali, a stávajú sa tak pre mladšie generácie nezrozumiteľné. Jazyk umenia ich však dokáže uchovať a osvetliť. Znie to banálne, ale nikto to za nás neurobí. Znie to pateticky, ale cez svoje hry posielame odkazy našim deťom, oslobodzujeme naše životy od individualizácie a izolácie, prebúdzame svoju pamäť a svedomie, priznávame sa k vlastnej nedostatočnosti, krutosti, slabosti, k zlyhaniam, ale aj víťazstvám, a odovzdávame ich prostredníctvom umeleckej formy."

Anna Grusková, autorka konceptu a dramaturgička projektu Sarkofágy a bankomaty

na fotografii ako vedúca v pionierskom tábore

Prof. Ing. Karol Honner, PhD. sa narodil v Žiline v roku 1932. Vyštudoval SVŠT v Bratislave (Fakulta strojného inžinierstva). Od roku 1964 pracuje na Vysokej škole dopravnej v Žiline (dnes Žilinská univerzita). Pôsobí aj ako súdny znalec v odbore Tepelné energetické zariadenia, v Slovenskej komore stavebných inžinierov má odbornú kvalifikáciu v oblasti certifikácie Vetranie a klimatizácia, Vykurovanie a Príprava teplej vody. Je členom predsedníctva Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia v Bratislave. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za VPN v Snemovni ľudu, v roku 1991 člen predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej republiky. Zakladajúci člen Občianskeho fóra, neskôr Verejnosti proti násiliu v Žiline.

(1965, Bratislava). Novinár, moderátor, zakladateľ a šéfredaktor týždenníka .týždeň. V rokoch 1988 – 1991 pôsobil ako výskumný pracovník v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, do roku 1994 ako komentátor Lidových novín v Prahe. Bol moderátorom rádia Slobodná Európa (1991 – 1997), redaktorom a šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. V období rokov 1997 – 2004 priebežne moderoval verejné diskusie o politike a spoločnosti v bratislavskom divadle Stoka. Od januára 2004 do januára 2007 moderoval v Slovenskej televízii diskusnú reláciu Pod lampou. V neformálnej diskusii s otvoreným koncom o hľadaní pravdy, vážnych spoločenských otázkach, kultúre, politike, slobode, vesmíre a Bohu pokračuje v relácii Lampa v televízii JOJ Plus.